Drevená republika Vorarlberg

Starý a nový rodinný dom.

Hotel Post v horskej dedinke Bezau označil vlani uznávaný nemecký časopis Geo Saison za najlepší spomedzi deväťdesiatich testovaných zariadení v kategórii európskych wellnesshotelov. Správa poroty sa opierala o luxusnú jednoduchosť, symbiózu jasných foriem, ekologických nárokov a o jasný trend k domácemu prostrediu.

Začiatok hotela sa spája s rokom 1850, keď uprostred horskej dedinky Bezau postavili poštovú budovu, ktorá mala podstatne odlišnú úlohu od dnešných poštových úradov. Nebol to iba dom s miestnosťou, kde sa preberali a vydávali listy a balíky, ale aj miesto na prepriahanie unavených koní z poštových vozov a zároveň slúžil na oddych pre pohoničov.

Vstup do moderného sveta

Múzeum žien v kultúrnom dome nad hasičskou zbrojnicou.

Fasáda bývalej pošty je dnes už zvonku síce výrazne vynovená, ale vzhľadom predsa len pripomína pôvodnú starú mohutnú drevenú budovu s mohutnými hradami a drevenými okenicami. Ako je to v tunajších končinách zvykom, tradičné smrekové šindle má nielen na streche, ale sú nimi pokryté aj obvodové múry.

Za vstupnými dverami však už nie je žiadna stará pošta, ale vyhľadávaný štyri a polhviezdičkový hotel Post.

Rodina Kaufmannovcov, ktorej patrí, pochopila hoteliersky trend a neuspokojila sa iba so samozrejmou ponukou pohodlného domáceho ubytovania a výborného stravovania v štýle tradičného rakúskeho vidieckeho pohostinstva. Pod strechou pošty vybudovala aj kvalitné wellness a kúpeľný hotel s tenisovým a squashovým kurtom, bazénom, saunami a svetom špičkových kozmetických služieb. Popri iných tam poskytujú dokonca aj kúpeľ v čerstvom voňavom kozom mlieku s čerstvými kvetmi orgovánu, masáž celého tela olejom s výťažkom z divého majoránu či jogurtový píling z kozieho mlieka a šípkových jadierok.

Minirepublika

Bezau je jednou z deväťdesiatich šiestich dediniek v rakúskej spolkovej krajine Vorarlberg, do ktorej „zablúdi“ iba málo Slovákov. Po Viedni je to druhá najmenšia z deviatich spolkových krajín Rakúska. Zaberá iba 2 601 štvorcových kilometrov, čo sú len tri percentá z plochy krajiny. Voralberg je akoby vtlačený do područia alpských velikánov medzi Nemecko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Počet obyvateľov nedosahuje ani 400 tisíc a sú z dvoch tretín roztrúsení po malebných dedinkách. Autom prejdete túto krajinu krížom z východu na západ pohodlne za pol hodinku a zo severu na juh za poldruha hodiny.

Pre našinca je to vlastne najzápadnejšia, inými slovami najvzdialenejšia časť Rakúska. Možno aj preto slovenských lyžiarov hravo odláka bližšie a rovnako príťažlivé Salzbursko, Korutánsko či Tirolsko. Navyše vo Vorarlbergu je aj o čosi drahšie. Miestne ceny sú totiž nastavené na bohatších Švajčiarov či Nemcov. Aj keď sa to spoza okna idúceho auta nezdá, tak malebná zelená hornatá krajina s malými mestečkami a dedinkami v nadmorskej výške nad tisíc metrov je druhou najindustrializovanejšou časťou v Rakúsku. Hrubý domáci produkt na obyvateľa i platy sú tu vyššie než vo väčšine spolkových krajín.

Slávne značky

Drevená hydromasážna vaňa.

Väčšina slovenských lyžiarov pozná aj z domácich svahov značku Doppelmayr, ktorá dodáva do našich stredísk lyžiarske vleky a lanovky. Málokto však vie, že svetoznáma značka pochádza práve z Vorarlbergu. Ako pikantériu ešte môžeme spomenúť, že známa medzinárodná prepravná spoločnosť Gebrüder Weiss nielenže sídli v tejto časti Rakúska, ale so špedíciou pre miestnych výrobcov začínala ešte v stredoveku na povozoch ťahaných koňmi.

Netradičné nápady

Vlani šokoval návštevníkov domu umenia v meste Bregenz nemecký sochár Carsten Höller žijúci vo Švédsku dielom, ktoré nazval Otáčajúca sa hotelová izba. Na celom treťom poschodí nainštaloval na osobitnej točni veľkú modernú drevenú posteľ, stolík, stoličky, skriňu na oblečenie a barový pult. Kto mal záujem, mohol stráviť v múzeu za 250 eur celú noc. Takmer každú noc bola vypredaná.

Ďalšími nápadmi šokujú aj domáci. Stolár a debnár Peter Lässer z dedinky Hittisau montuje napríklad na objednávku masážne trysky do vane z dubového dreva. Kto by si myslel, že je to strelený nápad bez šance na predaj, je na omyle. Na otázku, aká je výhoda drevenej pred tradičnými liatinovými či plastovými vaňami, prekvapí odpoveďou, že v dubovej vydrží voda dlhšie teplá.

Víťazí drevo

Nie že by v krajine nemali obchody so stavebninami, ale tie živia predovšetkým obkladačky, inštalačný materiál a produkty na podlahy a nie tehly či cement. Viac než tehly sa predáva stavebné drevo a drevený obklad na exteriér aj interiér. Tejto časti Rakúska totiž neučarovalo murovanie, panelovokovové konštrukcie ani plast. V krajine sa zišlo viacero ambicióznych architektov, zväčša miestnych rodákov, ktorí sa rýchle zhodli s miestnymi drevárskymi firmami.

Kto chce, tomu ulahodia samozrejme aj rustikálnymi objektmi, ale ľudí presviedčajú, že z dreva možno vytvoriť aj nádhernú súčasnú architektúru. Bolo treba zmeniť viaceré predsudky. Napríklad to, že do krajiny pod horami sa lepšie hodia domy s menšími okienkami. Uspeli a už bežne projektujú aj domy s celými presklenými stenami s krásnym výhľadom do krajiny. A nik si nemyslí, že by vedľa tradičných stavieb pôsobili ako päsť na oko. To, čo sa im podarilo vytvoriť, láka mnohých turistov do tejto malebnej krajiny. Cesty za architektúrou na vorarlberskom vidieku predstavujú dokonca aj nový druh cestovného ruchu a kongresovej turistiky. Pod názvom Zažiť si architektúru sa konajú Dni architektúry s prednáškami, seminármi, pracovnými diskusiami, ale najmä exkurziami. Staré i nové domy tvoria kultúrnu identitu tunajších podhorských obcí.

Inšpirácie

Vidiek z hotelového okna.

Čo je na tradičnom dreve stále také príťažlivé? Hermann Kaufmann, päťdesiatštyriročný rodák zo stolárskej rodiny v dedinke Reuthe, si myslí, že drevo je disciplinovaný materiál, ktorý však má svoje hranice. Aby ho mohol človek využiť, potrebuje veľké znalosti o zákonitostiach dreva a jeho správaní.

Rakúske spolkové ministerstvo hospodárstva a práce si na základe skúseností Vorarlbergu objednalo dokonca štúdiu na tému Architektúra robí hostí. Hľadalo totiž odpoveď, či skutočne a ak áno, tak prečo hostí priťahujú nielen priečelia a veže starobylých miest, ale aj miestna drevená moderna.

Dnes už nejde iba o stavby rodinných domov či hotelov. Nový vzhľad majú aj zrekonštruované objekty, prístavby k obchodom, skladom, prevádzkam firiem, nové školy, výrobné haly, hotely, hasičské zbrojnice či dom dôchodcov. Prevažne drevené, snáď s výnimkou keramiky v kuchyni či kúpeľni je zväčša aj moderné interiérové vybavenie.

V Hittisau majú napríklad nové drevené Múzeum žien. Prírodné materiály s novými povrchovými úpravami používané v drevených stavbách sú aj významným príspevkom k ekológii. Kvalitné stavby majú nižšiu spotrebu energií na vykurovanie, na strechách sa objavuje množstvo slnečných kolektorov, budujú sa tepelné čerpadlá a pribúda pasívnych domov. Za drevenú architektúru sa pravidelne udeľujú aj inšpirujúce výročné ceny. Pretože pri spracovaní dreva vzniká veľa odrezkov, štiepok, hoblík a pilín, vykurujú nimi niekoľko vidieckych elektrárničiek a teplární.

Mladí neodchádzajú

Táto spolková krajina nemá problémy ani s odchodom mladých ľudí z dedín do miest. Naopak, môže sa pochváliť, že im pribúda mladé vidiecke obyvateľstvo. Okrem ľudí, ktorí vidia svoju životnú perspektívu v cestovnom ruchu či potravinárskej výrobe, predovšetkým pri výrobe špičkových syrov, ktorými úspešne dobíjajú aj švajčiarske obchody s lahôdkami, prichádzajú a stavať domy si dávajú aj ľudia z trendových profesií.

Na vidieku si vytvorili pohodlné pracoviská a bydliská viaceré IT firmy, architektonické a rozličné projekčné tímy i malé obchodné spoločnosti. Zo zelenej horskej krajiny s nádherným čistým vzduchom sú priebežne v online spojení s partnermi či klientmi bez toho, že by si museli byť stále na očiach.

V okrese Bregenzwald vznikol projekt Pracovisko Bregenzwald ako platforma pre rozvoj a nové remeslá, ktorá združuje okolo stovky inovatívnych remeselníkov, najmä staviteľov domov, stolárov, čalúnikov, debnárov, výrobcov šperkov, odevov a topánok.