Čo sa skrýva za názvom „úsporná stavba“

Každý jeden človek, ktorý investuje do bývania či už vlastného alebo developerského, musí sledovať niekoľko parametrov stavby. Väčšinou (a to je osudová chyba) sa investor riadi iba cenou. Ale čím sa riadiť, keď máte obmedzený rozpočet – teda najmä individuálni investori. Ale čo je pri stavbe najdôležitejšie, je jej dlhodobé hľadisko a relatívna „nemožnosť“ dodatočnej korekcie – resp. jej komplikovanosť a finančná náročnosť.

Každý jeden výrobca stavebného materiálu vo svojich propagačných materiáloch a na svojej webovej stránke uvádza že práve ten jeho materiál má „fantastické tepelnoizolačné vlastnosti“… tak sme sa im pozreli na zúbky. Všetky informácie v tomto článku (konkrétny výrobca, konkrétny výrobok, konkrétne vlastnosti daného výrobku) sú čerpané z webových stránok danej firmy a sú verejne dostupné. Možno sme si dali prácu s tým, že sme si spravili ich priame porovnanie… A výsledky nás zarazili! Pre výpočty o energetickej náročnosti sme použili jeden identický dom, umiestnený na jednom mieste. Jediná veličina, ktorá sa nám menila, bola hrúbka obvodovej steny a jej tepelno- izolačné vlastnosti.

Preto sú pre individuálneho investora extrémne dôležité správne vysvetlenia pojmov, s ktorými (bohužiaľ v drvivej väčšine) predajcovia oblbujú a klamú… Je to tak!  Totiž, pri dlhodobej investícii, je veľmi dôležité aj hľadisko prevádzky a prevádzkových nákladov. Aby sme vedeli odpovede, zadefinovali sme si základné pojmy, ktoré budeme vysvetľovať:

• Vplyv tepelnoizolačných vlastností na hrúbku obvodovej steny a následne na pomer úžitkovej a zastavanej plochy.
• Porovnanie základného stavebného materiálu a jeho tepelnoizolačných vlastností + strata na úžitkovej ploche
• Energetická spotreba domu podľa materiálu.

Tepelnoizolačné vlastnosti sa udávajú v tepelnom odpore – R alebo v  súčiniteli prestupu tepla – lambda. Jedno je opak druhého. Takže všeobecne platí jedna zásada. Tepelný odpor musí mať čo najvyššie číslo a lambda čo najnižšie číslo. My sme porovnali najrozšírenejšie materiály na našom trhu a pozreli sme sa na ich základné vlastnosti.

Ako vidno z tabuľky číslo 1, napriek tomu, že každý výrobca tvrdí že práve jeho materiál je najšetrnejší, v konkrétnom porovnaní to tak nevyzerá. Hodnoty tepelného odporu „lietajú“ v dosť širokom pásme.

Ako vidno z tabuľky číslo 2, aby sme dosiahli tepelný odpor na úrovni najlepšieho výrobku na trhu, musíme použiť na všetky ostatné stavebné materiály ešte dodatočné zateplenie. V tomto prípade sme počítali s polystyrénom (EPS), ktorý je v našich podmienkach najrozšírenejším a najlacnejším zatepľovacím materiálom. Ako vidno z prepočtov, hrúbka steny u jednotlivých materiálov nám „narástla“ až na úctyhodných vyše 60 cm!!! Extrém v podobe klasickej tehly neberieme do úvahy… Rozdiel v hrúbke obvodovej steny nám ukazuje veľmi dôležitý parameter bývania! A to je práve pomer medzi zastavanou a úžitkovou plochou domu. Zastavaná plocha je plocha domu (väčšinou na úrovni základovej dosky), kde berieme do úvahy vonkajšie rozmery domu v pôdoryse. Je to vlastne plocha ktorú nám stavba „zaberie“ na pozemku. Tento parameter je veľmi dôležitý, lebo v niektorých lokalitách je práve možnosť zastavanosti pozemku limitujúci prvok. V Územno-plánovacej informácii je zadaná percentuálna možnosť zastavanosti pozemku. Na druhej strane, práve pomer zastavaná / úžitková plocha nám dáva informáciu, že koľko vnútorného priestoru získame v danej stavbe. Úžitková plocha domu, je súčet rozmerov všetkých podláh v dome. Vypočítame plochu podláh jednotlivých miestností v dome,  spočítame ich spolu a vyjde nám výsledok = úžitková plocha domu. Vo všeobecnosti platí, že čím je obvodová stena hrubšia, tým menej úžitkovej plochy v dome budete mať. A v tomto porovnaní (posledné 2 stĺpce tabuľky 2) to urobilo vyše 20% (viac ako 15 m2) čistého rozdielu!!! – a to je jedna pekná izba naviac!!!

Tu si treba uvedomiť klasické pravidlo finančného investora: „zisk na investované euro“ – prenesené na Váš dom. Zisk úžitkovej plochy na plochu zastavanú. Každý jeden m2 zastavanej plochy musíte najprv zaplatiť v podobe stavby (samotnej realizácie) a následne aj vykurovať (prevádzkové náklady). Nech používate na vykurovanie akúkoľvek úspornú technológiu, matematika (a aj metodika posudzovania energetickej náročnosti budovy) Vám povie, že náklady budete mať s každým jedným metrom štvorcovým, ktorý ste zastavali! A v tomto bode prichádzame k tabuľke číslo 3.

Táto tabuľka porovnávala identickú stavbu, rovnako umiestnenú na tom istom pozemku a pozicionovanú na svetové strany, s rovnakými oknami, rovnakým systémom vykurovania – proste ten istý dom, na ktorom sa menili iba stavebné materiály a ich tepelnoizolačné vlastnosti. Pre toto porovnanie sme vzali do úvahy iba základný materiál od výrobcu (samozrejme s vonkajším a vnútorným vyspravením stien) a zadali sme ho do kalkulačného vzorca. Výsledok energetickej náročnosti vidíte sami. Nebudeme hovoriť či nás prekvapil alebo nie. V každom prípade vidno diametrálne odlišný prístup jednotlivých výrobcov k základnej klasifikácii slova „úsporný“…  Zaujímavosťou výsledku tohto porovnania je fakt, že okrem toho, že steny sú hrubšie (Vy ako investor získate menej úžitkovej plochy na zastavanú plochu – strácate) okrem toho máte aj vyššie náklady na vykurovanie – zase strácate… A kde je zdravý sedliacky rozum? Každú kilowatt hodinu, ktorá nám vo výsledku vyšla musíte nejako získať. To je klasická spotreba domu z daného materiálu. Je pravdou, že inštaláciou úspornejších vykurovacích technológií sa dajú tieto náklady do istej miery znížiť, ale v tomto prípade sa (motoristickou terminológiou) jedná o klasickú spotrebu domu!!! „každý jeden m2 zastavanej plochy musíte následne živiť“ – a rozdiely v nákladoch v tomto porovnaní ukazujú, že rozdiely sú až do výšky 137 %. To znamená, že náklady na vykurovanie toho istého domu môžu byť 100,-Eur ale aj 237,-Eur (pre porovnanie).

V porovnaní sme použili relevantné stavebné technológie, ktoré sú na Slovensku a v okolitých štátoch najrozšírenejšie. Pre porovnanie týchto technológií je nutné uviesť na pravú mieru najrozšírenejšie  parametre a fámy. Ak chcete mať akýkoľvek stupeň energeticky úspornej stavby, musíte použiť stavebný materiál, ktorý je izolant. Z tohto pohľadu je klasický murovací materiál na báze hliny, betónu a akéhokoľvek kameniva klasickým tepelným vodičom. Montované drevostavby sú štandardným stavebným postupom, ktorý je uznaný – len v našich končinách sme naň „trošku“ zabudli. V obci Vlkolínec (zhodou okolností je zapísaná v zozname UNESCO) stoja vyše 300-ročné drevostavby. A v tom čase neboli dostupné žiadne z dnešných ochranných prvkov a možností ochrany dreva!!! Takže o životnosti drevostavieb môžeme polemizovať. V každom prípade podľa životnosti jednotlivých materiálov je životnosť (robili sme v redakcii rešerš pre článok, ktorý pripravujeme) drevostavby vyše 150 rokov!!! Ak má investor 40 rokov, koľko by sa musel dožiť aby videl samovoľnú deštrukciu svojho domu??? (40 rokov + 150 rokov = _____) A to by sa za ten čas nesmel domu dotknúť… Všetky ostatné parametre zahrnuté v národných alebo európskych technických normách – požiarna odolnosť, statika, hygiena a pod. – ak niekto vyrába výrobok a predáva ho na trhoch, MUSÍ VŠETKY TIETO NORMY SPĹŇAŤ!!! A len pre informáciu – Slovenské normy sú dosť prísne – jedny z najprísnejších v EU. A to je na ochranu Vás – investorov!

ALE! Pri investovaní do vlastného bývania treba v prvom rade rozmýšľať! Ako vidíte, všetko sa dá prepočítať a argumenty v tomto porovnaní sú logické. A také by mali byť aj rozhodnutia pri investovaní.